Spomienky 2

6. února 2011 v 13:24 | × Nyuu ×
Spomienky



Bože prečo to musel urobiť? Ja som ho tak miloval. Myslel som si, že tým, že opustil Ayako mi vyznal lásku no asi som sa mýlil. Pravda, však sa vyhýbal tým dvom slovám ktoré by ma potešili ako nič iné na svete. A ja som si naivne myslel že to len kvôli jeho minulosti...
Ale... čo ak hej? Čo ak to od Ayako nečakal? Nie nesmiem byť taký naivný. Na druhej strane by som mu mal dôverovať veď sme milenci už rok. Miluje ma? Alebo stále myslí na Ayako? Možno len predstieral že ma miluje... ach jáj ja neviem! Už to nevydržím keď neviem na čom som.

Bežal som dolu ulicou stále ďalej od Yukiho domu. Po tvári mi stekali veľké slzy. Slzy nešťastia.
Niektorí na mňa hľadeli ako na sprosté malé urevané decko, iný ako na slávneho speváka, a podaktorí si uštedrili poznámky.
No momentálne som mal náladu asi takú že by som s radosťou všetkým vypichol oči a nakopal ich do zadku keby ma čo i len oslovili.
Myšlienky mi stále krúžili okolo toho momentu. Stále som si vybavoval ten pohľad ktorý som videl len pred pár minútami. Pohľad na Yukiho s Ayako. Strašne ma to bolelo. Ja som si naozaj myslel že ma Yuki už neopustí...
Bežal som ďalej ani neviem kam keď sa predo mnou objavila budova N-G. Vošiel som dnu a uvidel Hira ako sa zberá na odchod.

"Shuichi! Čo sa stalo preboha?!" vystrašene ku mne priskočil. Až teraz som si znovu uvedomil že musím vyzerať strašne zničene keď na mňa tak vystrašene pozeral. Chrbtom ruky som si zotrel slzy z tváre, aby na mňa nebol až taký strašný pohľad a pokúsil som sa o úsmev.

"Tak to vyklop znova niečo s Yukim?" smutne som prikývol a rozrozprával sa.

"On...bozkávali sa!" vybuchol som a slzy mi zase začali stekať po tvári. Objal som ho. Potreboval som cítiť istotu, že ma má aspoň niekto rád. Zaboril som ruky do jeho mikiny.

"Počkaj... kto? Yuki s..." spýtal sa a pritúlil si ma bližšie. Vedel, že v momentálnej situácií to potrebujem.

"A...Ayako..."zavzlykal som mu do bundy.

"Ja som vedel že naňho nemôže zabudnúť..." zaklial a pozrel sa niekam do steny.

"Utiekol som odtiaľ..." oznámil som mu.

"Poď pôjdeme ku mne domov a vyspíš sa... potom to možno nejako vyriešime." Vykrútil sa z objatia a hľadel mi priamo do očí. Smutne som prikývol a po tvári mi stekali ďalšie prúdy sĺz, ktoré mi zotrel rukou.

Vošli sme do garáže, kde mal Hiro zaparkovanú motorku. Aj keď Hiro býval v blízkosti Tokia, nie priamo v ňom, jeho motorka bola natoľko rýchla, že v práci bol za necelú pol hodinu.

Nasadli sme a zamierili k nemu. Cesta bola pokojná. Ešte stále
som premýšľal o tom čo sa stalo. Z myšlienok ma vytrhlo zvonenie mobilu. Nechal som to zvoniť. Určite to bol Yuki. Dnes som už naňho nemal náladu. Po niekoľkých neúspešných pokusoch to vzdal.
Ako som počítal- za dvadsať minút sme už boli u Hira. V momente keď som vystúpil mi zase zazvonil mobil už niekoľký krát.
"Fakt to nechceš zdvihnúť?" spýtal sa ma Hiro. Pokrčil som ramenami ale aspoň na mobil som sa pozrel. Ukázalo sa mi neznáme číslo. Hm...toto by som asi mal zdvihnúť...

"Prosím?"

"Je tam pán Shindo?"

"Áno pri telefóne. Čo potrebujete?"

"Váš priateľ Eiri Uesugi mal vážnu nehodu." Keď to vyslovil zostal som stáť ako obarený. Nebol som schopný čokoľvek povedať.

"Haló?" ozývalo sa z telefónu ale ja som bol stále v šoku. Našťastie mi Hiro vytrhol z ruky mobil.

"Dobrý, tu je Nakano Hiroshi. Môžem vedieť čo sa stalo?"

"Eiri Uesugi mal vážnu dopravnú nehodu."

"Kde? Ihneď tam prídeme."

"Na diaľnici E22."

"Ideme tam, dovi."

Vnímal som ich rozhovor. Ale stále som stál na tom jednom mieste neschopný žiadneho slova. Pohol som sa až vtedy keď ma Hiro chytil za ruku a ťahal naspäť k motorke. To ma prebralo a dal som si na seba aspoň prilbu.

"To... to všetko kvôli mne..." boli moje prvé slová po tom šoku.

"Nie Shuichi... ty za nič nemôžeš..."

"Stalo sa mu to kvôli mne!" kričal som už takmer hystericky.

"Shuichi.... ešte nevieme ako je na tom tak nezúfaj. Musíš veriť, že všetko bude v poriadku." Upokojoval ma Hiro, zatiaľ čo štartoval motorku.

Bodaj by si mal pravdu Hiro. Pomyslel som si a po tvári mi stielka slza.

Leteli sme dosť rýchlo ale aj dosť bezpečne diaľnicou. Keď sme dorazili na miesto boli tam snáď všetci. Polícia odkláňala dopravu druhou cestou; novinári filmovali čo sa dalo; záchranka sa starala o jedného vodiča a hasiči... tí boli pri Yukiho čiernom aute.
Prosím nech to nie je vážne. Modlil som sa v duchu. Hneď ako sme zastavili, vystrelil som z motorky smerom k záchranke, ktorá sa starala o vodiča druhého auta. Zdalo sa, že on má len zlomenú ruku.

"Čo sa stalo? Kde je Yuki?"
"Vy ste pán Shindo však? Hasičský tým sa už desať minút pokúša vytiahnuť z auta pána Uesugiho. Je v bezvedomí a ešte aj zakliesnený v jeho aute."

To nie... snáď ho odtiaľ rýchlo dostanú. Dúfam že sa preberie. Bože prečo nemohlo všetko ostať v normále? Nie Yuki nemôže zomrieť! Nesmie!

***

Až o pol hodinu sa hasičom podarilo ho vytiahnuť. Naložili ho na nosítka a viezli smerom k sanitke. Vyzeral strašne. Skoro celý bol od krvi.

"Môžem ísť s ním?" spýtal som sa keď ho nakladali do sanitky.

"No... nemali by ste-"

"Prosím..."

"No dobre..."

Nastúpil som k nemu a sanitári ho zatiaľ oživovali. Mne po tvári začala stekať slza za slzou. Premýšľal som nad tým všetkým... prečo sa to stalo zrovna Yukimu.
Zrazu sa ma dotkol. Len slabučko no ja som to cítil. Zachrčal. Pomaličky otvoril oči. Jeho tvár som cez slzy videl rozmazane.

"Shu...Shuichi..." zachrčal po chvíľke.

"Yuki tu som.. neboj sa... všetko dobre dopadne." Chytil som mu ruku.

"Milujem ťa... To s Ayako... prepáč nechcel so-" dopovedať už nestihol. Viečka sa mu privreli a on zase upadol do bezvedomia.

"Nie! Yuki! Nie nezomieraj!" kričal som. "Yuki... ty nesmieš zomrieť." Povedal som už tichšie. Oči sa mi zaliali ďalšími slzami. Yukiho som chytil za ruku ešte pevnejšie. Možno z pocitu, že ho nechcem stratiť. Tak strašne ma to bolelo. Tak strašne ma bolelo pri srdci.

Doktor sa ma síce snažil upokojovať no ja som ho nevnímal. V hlave som mal len dve veci. Už som si bol istý, že ma Yuki miluje a vždy miloval. A v tú druhú som dúfal. Veril som, že sa z toho dostane.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Love-sasy^^ ♥ Love-sasy^^ ♥ | Web | 7. února 2011 v 19:26 | Reagovat

aaw, aké krásnéé ♥ snad bude Yuki v poriadku :)

2 Nagisa tvoje zlaté ♥SB♥ Nagisa tvoje zlaté ♥SB♥ | Web | 8. února 2011 v 14:11 | Reagovat

když sem to poprvý četla normálne som to zažívala...xP...fakt dúfam v niečom dobrom...ˇoˇ...jak sa jinak máš?

3 alenka15987788 alenka15987788 | Web | 4. března 2011 v 20:54 | Reagovat

JÁ se nudím :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama